Výskumný ústav vzduchotechniky

SK EN DE

INOVÁCIE, VÝVOJ, VÝSKUM,
Aplikácia Európskych noriem a smerníc

V prípade ak je v oblasti vzduchotechniky, klimatizácie, chladenia alebo techniky prostredia potreba pre inovácie, vývoj, výskum ste na správnej adrese.

Profesná dráha a odborná činnosť bola započatá v roku 1980 vo Výzkumnom ústave vzduchotechniky, Praha 10 – Malešice, Počernická 3, kde zakladateľ v rokoch 1980 až 1982, pôsobil ako diplomant, študent ČVUT v Prahe.

Vzduchotechnika má dominantný a interdisciplinárny charakter v oblasti kvality vzduchu v budovách, systémovej bezpečnosti, hygienickej bezpečnosti, znižovania emisií a ochrany ovzdušia a v priemyselnej a procesnej vzduchotechnike a energetickej efektivite vetracích a klimatizačných systémov.

Pre inovácie, vývoj a výskum Výskumný ústav vzduchotechniky vytvára:

  • funkciu nezávislej uznávanej odbornej autority v oblasti vedy a techniky
  • technické zázemie pre aplikovanú vedeckú činnosť
  • spoluprácu s organizáciami pracujúcimi v oblasti vedy a techniky
  • informačné miesto a znalostnú databázu pre aplikovanú vedeckú činnosť
  • popularizáciu vedy a techniky vo forme prednášateľskej, publikačnej, školiacej činnosti

Aplikovaná vedecká činnosť je disciplína vedy, ktorá využíva vedecké metódy a zameriava sa na využitie súčasných vedeckých poznatkov pre výskum, vývoj a inovácie praktických aplikácií.

Inovácie

Inovácia je výsledkom výskumných, vývojových činností smerujúcich k vytvoreniu nových vlastností výrobkov, systémov, postupov, procesov vo všetkých častiach životného cyklu. Inovácia znamená nájsť kreatívnymi technikami nové riešenie problému so zameraním na prítomnosť oceniteľného prvku novosti a vyjasnenie inovačnej neistoty.

Vývoj

Vývoj je využitie poznatkov aplikovaného vedeckého výskumu nebo realizácia nových myšlienok a technológii vrátane ich prenesenia na úroveň skúšobných alebo overovacích režimov pre získanie nových alebo podstatne zlepšených výrobkov a systémov. Vo vývoji sa zameriavame na prítomnosť oceniteľného prvku novosti a vyjasnenie vývojovej neistoty.

Výskum aplikovaný, cielený

Aplikovaný výskum uskutočňujeme tak že ho zameriavame na získanie reálneho pokroku, nových poznatkov a zameriavame sa na jednoznačne konkrétne vopred stanovené ciele. Aplikovaným výskumom sa zameriavame na prítomnosť oceniteľného prvku novosti a vyjasnenie výskumnej neistoty.

Aplikácia Európskych noriem a smerníc

Európske normy a smernice sú motorom inovačných aktivít pretože nastavujú nové požiadavky, kritéria a trendy.

Európske normy a smernice sa stávajú ukazovateľom hodnotenia technickej úrovne a to tak že predstavujú Súčasnú úroveň techniky

Výrobky alebo systémy ktoré ich nesplňujú sú považované za zastarané.

Cieľom európskej normalizácie je, aby sa dohoda členov komisií na spoločných špecifikáciách a postupoch, ktoré reagujú na potreby podnikov, aby spĺňali očakávania spotrebiteľov a trhu. Štandardy sú súčasťou znalostnej ekonomiky, ktorá je základom európskeho priemyslu a spoločnosti. Uľahčujú inovácie a podporujú a urýchľujú prijatie nových technológií. Súčasná priorita Európskej normalizácie je vytváranie noriem ktoré sú kľúčovým nástrojom pre zjednotenie jednotného trhu a pre posilnenie konkurencieschopnosti európskych spoločností, a tým vytvára podmienky pre hospodársky rast.

Stanovením spoločných noriem, ktoré sú použité v jednotnom európskom trhu, zabezpečujú ochranu spotrebiteľov, uľahčujú cezhraničné obchodovanie, zabezpečujú interoperabilitu produktov, podporujú inovácie a technologický rozvoj, chránia životné prostredie a umožňujú hospodársky rast.

Technické normy prispievajú k vytvoreniu harmonizovaného medzinárodného trhu, kde sa od nej očakáva, že bude dôležitým prostriedkom pri odstraňovaní prekážok voľného obchodu medzi krajinami s predpokladom ďalšieho rozšírenia aj do ostatných častí životného cyklu po uvedení do prevádzky.

Znalecké posudky, dokazovanie, hodnotenie, Odborné vyjadrenia, Posúdenia pre stavebné konanie

V prípade ak je v oblasti vzduchotechniky, vetrania, klimatizácie, chladenia, tepelných čerpadiel potreba znalectva, expertnej, posudkovej činnosti ste na správnej adrese. Naše špeciálne znalosti môžu byť pre Vás hodnotnou pomocou.

Výskumný ústav vzduchotechniky vykonáva Technické posudky, Vyjadrenia, Analýzy, Skúšky, Hodnotenia.

Znalecké posudky vykonávajú znalci zapísaní do zoznamu znalcov Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch v odvetviach:

  • Vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia; Priemyselná vzduchotechnika, Procesná vzduchotechnika
  • Energetické stroje a zariadenia (chladiace zariadenia, mraziace zariadenia, tepelné čerpadlá, chladiče, zdroje chladu);

Znalecké dokazovanie je jedným z hlavných dôkazných prostriedkov, a pre jeho význam a časté využitie má právna úprava znaleckého dokazovania osobitné miesto v súdnom poriadku. Inštitút znalca sa využíva v prípadoch, keď sa dokazovanie dostane do situácie, keď posúdenie skutkového stavu závisí od overených odborných znalostí a skúseností.

Nový CSP (civilný sporový poriadok) prináša úpravu dokazovania, v rámci ktorej je dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu a preferuje odborné vyjadrenie ako hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je to pre zložitosť skúmaného problému dostačujúce.

Odvetvia podrobnejšie:

39 03 00 Vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia a 39 01 00 Energetické stroje a zariadenia. Obsahom odvetvia je stanovenie skutočného technického a morálneho stavu, príčin nedodržania požadovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia dielcov, skupín a celkov zariadení, ktoré vznikli z projektových, konštrukčných, výrobných a montážnych dôvodov, ako aj z nedodržania predpisov na ich zábeh, údržbu, opravy a používanie.

Vzduchotechnika a klimatizácia, Vzduchotechnické zariadenia, klimatizačné zariadenia, Ventilátory, Výmenníky, Ohrievače, Chladiče, Sušiarne, Ventilačné odsávače, Filtračné odsávacie zariadenia, odlučovače, Chladiace zariadenia a systémy, Tepelné čerpadlá, Zmrazovače, Chladiče, čerpadlá a vzduchové čerpadlá, objemové kompresory a vývevy, turbokompresory, priemyselné chladiace, a mraziace zariadenia, motory, kotly, zariadenia na ústredné vykurovanie a prípravu teplej vody, ekonomizéry, kondenzátory, rekuperátory, a obdobná tepelná technika

Vetracie a Klimatizačné systémy, Navrhovanie, Odovzdávanie, Preberanie, Prevádzkovanie

Navrhovanie

Navrhovanie vetracích a klimatizačných systémov začína zámerom a návrhom koncepcie, v tejto fáze navrhne jednotlivé etapy, výber výrobcov komponentov, dodávateľov. V základnom návrhu sa presadzuje vôľa investora ktorým vlastnostiam dáva prioritu, čo chce s ohľadom na účel, zónovanie, obsadenosť, okolité prostredie, požadovanú triedu kvality, energetickú efektivitu, bezpečnosť, technickú úroveň a či dá prednosť investičným alebo prevádzkovým nákladom. Navrhovanie by malo využívať transfer najnovších poznatkov vedy a techniky na prípravu inovačných projektov.Navrhovanie Vetracích a klimatizačných systémov predstavuje aj proces výberu tried kvality a parametrov podľa relevantných noriem ako napríklad EN 16798-1, EN 16798-3.

Preberanie, Odovzdávanie

Ide o právny akt prechodu jednej etapy životného cyklu do druhej. Je vhodné ak sa stane za podmienok dodržania primeranej alebo náležitej odbornej starostlivosti ktorá vyplýva z obchodného zákonníka. Skúšky, merania a zistenia sú základným nástrojom na získanie informácií o kompletnosti, funkčnosti, parametrickej zhodnosti. Sú jediným nástrojom na zistenie nezhôd. Nezhody klimatizačných systémov sa vyskytujú počas ich celého životného cyklu. Inštalácia je obvykle prvá etapa životného cyklu kedy nezhody skutočne začnú byť užívateľom identifikovateľné a reálne.

Návodom na preberanie a odovzdávanie je EN 12599 Skúšobné a meracie postupy pre preberanie vetracích a klimatizačných systémov. Táto európska norma stanovuje skúšky, skúšobné metódy a merania na určenie prevádzkyschopnosti inštalovaných zariadení. Norma stanovuje kontroly, skúšanie metódy a prístroje, ktoré slúžia k overeniu spôsobilosti inštalovaných zariadení. Obsahuje požiadavky na čistotu a tesnosť; neistoty merania; metódy pre výpočet neistoty merania; kontrolné postupy, Rozsah, kontrola úplnosti; Funkčné testy; merania; Správa o preberaní.

Chladiace zariadenia a Tepelné čerpadlá, Bezpečnosť, Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá majú v súčasnosti veľký inovačný potenciál. Nastal inovačný skok vo forme použitia nových chladív. V snahe o dekarbonizáciu, o znižovanie emisií skleníkových plynov je u nových klimatizačných jednotiek dosahovaný významný inovačný rast formou náhrady pôvodných chladív za R32.

Výhody R32 vyplývajú najmä z nižšieho množstva náplne, nižšieho GWP (potenciálu globálneho otepľovania), menšieho dopadu na životné prostredie a vyššej energetickej efektivity. Dôkazom toho sú jednoznačne najlepšie hodnoty účinnosti chladenia (EER výkonnostné číslo) a vykurovania (COP výkonnostné číslo).

Okrem nesporných výhod nové chladivo R32 menej výhodné vlastnosti triedy A2L – mierne horľavé. To znamená že bezpečnosť a ochrana životného prostredia má dôležité postavenie pri zvyšovaní energetickej efektivity chladiacich zariadení a tepelných čerpadiel. Skupina chladív A2L má vlastnosti ktoré si vyžadujú pozornosť vo všetkých životných cykloch.

Opatrenia ktoré treba dodržať sú uvedené v rade noriem STN EN 378-1;-2;-3;-4; (Bezpečnosť chladiacich zariadení a tepelných čerpadiel), kde má procesná vzduchotechnika mimoriadny význam. Novela EN 378-1,2,3,4 bola vyžiadaná vplyvom bezpečnostno - technickej modernizácie a inovačným trendom so spoločným názvom nové alternatívne chladivá. Skupina A2L patrí medzi mierne horľavé. Dodržaním normatívnych opatrení je prevádzka bezpečná.

Európska norma EN 378 pod všeobecným názvom: Chladiace systémy a tepelné čerpadlá. Bezpečnosť a ochrana životného prostredia sa skladá zo 4 častí:

  • Časť 1: Základné požiadavky, definície, triedenie a kritériá výberu;
  • Časť 2: Návrh, konštrukcia, skúšanie, označovanie a dokumentácia;
  • Časť 3: Miesto inštalácie a ochrana osôb;
  • Časť 4: Prevádzka, údržba, oprava a recyklácia.

Účelom je znížiť na minimum potenciálne riziká pre ľudí, majetok a životné prostredie, ktoré predstavujú chladiace systémy a chladivá. Tieto nebezpečenstvá sú v podstate spojené s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami chladív a tlakmi a teplotami vyskytujúcimi sa v chladiacich okruhoch.

Základným krokom pri posudzovaní je stanovenie medznej koncentrácie chladiva. V krátkosti: Tento parameter totiž nerozhoduje o medznej koncentrácii chladiva v priestore samostatne, v skutočnosti túto koncentráciu ovplyvňujú až tri parametre – ATEL, ODL a FCL. Vypočítajú a určia sa všetky tri a z nich sa následne vyberie najnižšia hodnota. Platnosť tejto normy je zameraná na nové chladiace systémy, zmeny alebo úpravy existujúcich systémov vrátane premiestnenia.

Vetranie budov, Triedy kvality, Hygienická bezpečnosť, Hygienické posudzovanie vzduchotechniky

Vetranie budov

Vetranie budov má predpoklad na trvalý inovačný rast. V súčasnosti stále viac svojho času trávime vnútri budov a tak kvalita vnútorného vzduchu je kľúčová pre naše zdravie, pocit pohody a samotnú kvalitu života.

Kvalita vetrania budov je určovaná súborom parametrov ktoré zároveň určujú kvalitu budovy. Požiadavky na kvalitu vetrania sú neustále novelizované. Najnovšie triedy kvality sú súčasťou EN 16798-1, EN 16798-3.

Hygienická bezpečnosť vetrania budov

Okolnosti a narastajúce požiadavky na vzduchotechniku počas pandémie nás nútia meniť menežovanie, inovovať, rekonštruovať alebo nanovo navrhovať.

Väčšina verejných budov a obchodných priestorov bola riadne naprojektovaná a skolaudovaná v dobe uvedenia do prevádzky a vyhovovala účelu a vybranému súboru zákonných predpisov a noriem. Doba sa však zmenila, požiadavky na hygienickú bezpečnosť sa sprísnili a prišiel čas na zmenu a inovácie.

Súčasný stav vetracích systémov si vyžaduje zmeny formou inovácií na zvýšenie hygienickej bezpečnosti. Je tu však aj potreba ich kontroly podľa súčasnej úrovne poznatkov vedy a techniky.

Rehva odporúča: „Aktualizujte vetracie systémy !“.

Systémová bezpečnosť

Vetrací systém je súborom komponentov ktoré po naprojektovaní na konkrétne požiadavky stavby, po zabudovaní do stavby vykonávajú funkciu a zároveň vytvárajú systémovú bezpečnosť podľa smernice pre stavebné výrobky CPR 305/2011. Systémové vlastnosti ovplyvňuje druh prostredia, spôsob použitia, technológie, systému riadenia a podobne.

Najdôležitejšia zákonná požiadavka však je: „Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Stavby musia pri bežnej údržbe spĺňať základné požiadavky na stavby počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti.“

Základné požiadavky sú:

  • Mechanická pevnosť a stabilita;
  • Bezpečnosť v prípade požiaru;
  • Hygiena, zdravie a životné prostredie;
  • Bezpečnosť pri užívaní;
  • Ochrana proti hluku;
  • Úspora energie a ochrana tepla;
  • Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov;

Procesná vzduchotechnika, Kvalita procesov vo výrobe, Emisie a Priemyselná Vzduchotechnika

PROCESNÁ VZDUCHOTECHNIKA

Procesná vzduchotechnika sa zameriava na pracovný proces, technologický proces, na účel, funkciu, bezpečnosť. Vo všeobecnosti to môže byť aj separácia, sušenie, vlhčenie, stabilizácia teploty, minimalizácia častíc vo vzduchu, v potravinárskom sektore ide o spracovanie produktov, zretie, premiestnenie pomocou procesného vzduchu.

Procesná vzduchotechnika a procesné chladenie, mrazenie má významné postavenie pri dekarbonizácii nakoľko má kvalitatívny vplyv na realizáciu výrobných procesov a ich optimalizáciu v priemyselných podnikoch.

Procesná vzduchotechnika a procesné chladenie je potrebná u celého radu priemyselných výrob ako: Potravinárstvo, Chemický priemysel, Strojárenská výroba, Čisté priestory a podobne.

Správne fungujúca procesná vzduchotechnika a procesné chladenie ovplyvňuje kvalitu výroby a preto je súčasťou systému kvality vo výrobe alebo v prevádzke a je súčasťou úspechu priemyselných podnikov.

Procesná vzduchotechnika je nevyhnutná aj pre bezpečnosť chladiacich zariadení, výbušného prostredia, pracovného postupu, techniky prostredia ako napríklad čisté priestory a podobne

Typickým príkladom procesnej vzduchotechniky je rada noriem STN EN 378-1.2.3.4 (Bezpečnosť chladiacich zariadení a tepelných čerpadiel), kde má vzduchotechnika mimoriadny význam. Slovný základ slova vetranie sa v nej vyskytuje 139 krát.

PRIEMYSELNÁ VZDUCHOTECHNIKA

Priemyselná vzduchotechnika sa zameriava na odvod, odsávanie, odlučovanie a filtrácia škodlivín priemyselnej výroby. Podľa princípov odlučovania:

Zariadenia na zneškodňovanie TZL pracujú na niektorom z princípov odlučovania:

  • gravitačný
  • zotrvačný
  • elektrostatický
  • difúzny
  • intercepčný
  • odstredivý

a ďalej sa odlučovače delia podľa spôsobu odlučovania na:

  • suché mechanické odlučovače
  • mokré mechanické odlučovače
  • filtre
  • elektrostatické

Znižovanie emisií znečisťujúcich látok

Výber a aplikácia odlučovačov závisí od druhu a vlastnosti TZL od ktorých potom závisí celková odlúčivosť; Z praktických dôvodov sa niekedy volí kombinácia princípov. Čím vyššia je odlúčivosť zariadenia, tým je to lepšie pre životné prostredie, ovzdušie;

Úspory energie, Potenciál a Stratégie, Obnoviteľné zdroje energie

Dekarbonizácia a znižovanie emisií skleníkových plynov má v súčasnosti veľký inovačný potenciál na ceste k naplneniu globálnych výziev.

Vzduchotechnika má významné postavenie pri dekarbonizácii, má funkčný, bezpečnostný, kvalitatívny vplyv na realizáciu výrobných procesov v priemyselných podnikoch.

Dekarbonizácia má mandát na získanie významného priestoru vo vedecko-výskumnej oblasti.

Dekarbonizácia je cieľom na dosiahnutie a udržanie klimatickej stability.

Dekarbonizácia je znižovanie emisií uhlíka využívaním nízko uhlíkových procesov a zdrojov energie, čo vedie k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Dekarbonizácia ako tendencia označuje snahu o premenu spoločnosti smerom k nižšej spotrebe a produkcii uhlíka. Dlhodobým cieľom je vytvoriť bez uhlíkové hospodárstvo ako súčasť energetickej transformácie.

Európska komisia zaväzuje členské štáty na znížení globálnych emisií skleníkových plynov a dekarbonizácii ekonomiky.

Očakáva sa všeobecná podpora a stimuly pre obnoviteľné zdroje energie, pre energetickú efektívnosť, nízko uhlíkové technológie.

Najnovšie dostupné vedecké poznatky musia zabezpečiť postupné znižovanie emisií skleníkových plynov takou mierou aby sa dosiahla rovnováha medzi emisiami a ich pohlcovaním, uhlíkovou neutralitou.

Súčasná úroveň techniky, Inovácie na rastúce požiadavky, Najlepšia dostupná technika

Súčasná úroveň techniky

Udržiavanie technických systémov na najnovšej úrovni techniky patrí medzi najčastejšie inovačné ciele. Časový faktor spôsobuje postupné zastarávanie technickej úrovne.

Súčasná úroveň techniky je dôležitý pojem ktorý sa používa v rôznych oblastiach techniky a práva. Rozumie sa tým v súčasnosti všeobecne uznávaný stav technického rozvoja. Obvykle je spájaný s technickými a inými parametrami ako trendami, tendenciami, normatívnymi odkazmi, ktoré je nutné splniť na jeho dosiahnutie.

V prípade ak posudzovaná technika predbieha súčasnú úroveň techniky hovorí sa o pokrokovosti.

Naopak tam kde súčasná úroveň techniky nie je dosahovaná hovorí sa o technickej zastaralosti, zaostalosti, nemodernosti a podobne.

Často sa stretávame s názorom že najnovšia úroveň techniky nie je potrebná. Sú však oblasti kde tomu tak nemôže byť. Ide hlavne o zdravotníctvo, bezpečnosť, kvalitu života, ochrana životného prostredia, životnú úroveň, vzdelanie a podobne.

Súčasnú úroveň techniky najčastejšie určujú technické normy. Technické normy sú významným zdrojom informácií a ktoré sú v podnikaní konkurenčnou výhodou.

Európske normy sú základom voľného pohybu tovaru a prezumpciu zhody v prípade ak sú použité pri posudzovaní zhody a výrobca to deklaruje.

Cieľom európskej normalizácie je, aby sa vzájomná dohoda členov komisií na spoločných špecifikáciách a postupoch, spĺňali očakávania spotrebiteľov a trhu. Štandardy sú súčasťou znalostnej ekonomiky, ktorá je základom európskeho priemyslu a spoločnosti. Uľahčujú inovácie a podporujú a urýchľujú prijatie nových technológií. Súčasná priorita Európskej normalizácie je vytváranie noriem ktoré sú kľúčovým nástrojom pre zjednotenie spoločného trhu a pre posilnenie konkurencieschopnosti európskych firiem, a tým vytvára podmienky pre hospodársky rast. Súčasné priority sú zároveň účinným nástrojom pre zvýšenie inovačného rastu, úrovne energetickej účinnosti a zároveň bezpečne chránia spotrebiteľov, zamestnancov a životné prostredie.

Najlepšia dostupná technika

Najlepšia dostupná technika je súčasťou technických pravidiel a inovačných cieľov. Predbieha kategóriu pod názvom súčasná úroveň techniky a blíži sa o stupeň vyššie k súčasnej úrovni vedy a techniky.

Best Available Technique (BAT) – najlepšie dostupné techniky sú techniky, ktoré z environmentálneho hľadiska predstavujú najvýznamnejší nástroj uplatňovania integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Hovoríme im taktiež aj najlepšie dostupné technológie z pozície najnovších vedeckých poznatkov. Snaha je prispieť k transferu vedeckých poznatkov do praxe a využívať ich ako Inovačné nápady.

Obnoviteľné zdroje energie vo vzduchotechnike

Za obnoviteľné zdroje považuje nefosílne zdroje energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Smernica EÚ 2018/2002/2018 ktorou sa mení smernica o energetickej efektívnosti stanovuje záväzný cieľ pre energiu z obnoviteľných zdrojov pre EÚ do roku 2030 vo výške aspoň 32 %. Obnoviteľné zdroje energie sa prirodzene obnovujú v priebehu ich využívania. Napríklad aerotermálna, hydrotermálna, geotermálna energia, vo vetraní a klimatizácii pre:

  • freecooling, voľné chladenie – chladenie vonkajším vzduchom
  • adiabatické chladenie - chladenie adiabatickým ochladzovaním
  • tepelné čerpadlo – kompresorový chladiaci okruh odoberá teplo z vonkajšieho prostredia

Hodnotenie energetickej efektivity a Kontroly Klimatizačných a Vykurovacích systémov podľa 314/2012

Cieľom kontrol sú odporúčania realizované formou inovácií ktoré vedú k zlepšeniu energetickej efektivity.

Výrazom spoločenskej zodpovednosti je prijatie odporúčania Komisie (EÚ) 2019/1658 z 25. septembra 2019, týkajúce sa transponovania povinností úspor energie. Premieta sa aj do cieľa zvýšiť energetickú efektivitu klimatizačných a vykurovacích systémov v kontexte s ich správnou funkciou, t. j. znížiť spotrebu energie, znížiť emisie CO2 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.

Odporúčanie vychádza so smernice pre energetickú hospodárnosť budov a bolo prijaté v snahe čeliť hrozbe klimatických zmien. Správa z energetickej kontroly má obsahovať konkrétne odporúčanie, ako dosiahnuť úspory.

Energetické kontroly klimatizačných a vykurovacích systémov podľa zákona č. 314/2012 Z.z. sú vykonávané s výpočtom uvádza uvažovaných energetických úspor.

Zameranie a rozsah kontroly, a s tým súvisiace náklady na kontrolu by mali byť optimalizované a zamerané na čo najväčší efekt (odhaliť skryté možnosti úspor) za čo najnižšie vynaložené náklady (pri dodržaní povinného obsahu) v zhode s pripravovanou európskou normou EN 16798-17 Vetranie budov. Návod na kontrolu vetracích a klimatizačných systémov.

Cieľom kontrol je na základe odporúčaní zlepšenie energetickej efektivity

Podľa návrhov na neinvestičné alebo nízko nákladové investičné opatrenia

Všeobecne platné zásady hovoria o vytváraní riadeného prostredia iba v mieste a v čase potreby

Hodnotenie je Certifikácia skutočnej energetickej efektivity klimatizačných a vykurovacích systémov v prevádzke

Podľa novely zákona 314/2012 Z.z. od 1.1.2021 je povinnosťou vykonať kontroly až po 5 rokoch od inštalácie (pre vykurovacie systémy po 4 rokoch).

V prípade nových budov po 5 rokoch už obvykle záujem o kvalitatívne a aj energetické vlastnosti klimatizačného a vykurovacieho systému budovy postupne klesá.

Z toho dôvodu odporúčame vykonanie tejto kontroly ešte počas uvádzania do prevádzky a na základe správy z vykonanej kontroly a hodnotenia je ho možné považovať za certifikát o energetickej efektivite budovy.

Základné hodnotenie klimatizačných a vykurovacích systémov je podľa energetických tried projektu, podľa energetických tried regulácie, podľa energetických tried komponentov